… alebo o tom, prečo je komunitný portál v dnešnom význame pomýlený výraz:)
Komunita má tri hlavné charakteristiky, ktorými sa vyznačuje:
- musí byť VYMEDZENÁ, čo znamená, že má svoj začiatok, koniec, vlastný priestor a konkrétnych ľudí ktorí do nej patria;
- v komunite vládne všeobecné POROZUMENIE, nakoľko sa v nej stretávajú ľudia s určitým spoločným znakom, alebo záujmom, takže si jej členovia minimálne v tejto téme rozumejú, z čoho vyplýva, že sa v nej členovia cítia bezpečne;
- posledným charakteristickým znakom komunity vo všeobecnosti je to, že je SEBESTAČNÁ. To znamená, že si sama vystačí ľudsky aj informačne. Ak do nej vstupujú externé vplyvy, je to takmer výlučne cez už existujúcich členov komunity.
Z tejto definície mi potom jednoznačne vyplýva, že v prípade Facebooku, Pokecu alebo YouTube nie je možné hovoriť o komunitných portáloch, ale o sociálnych sieťach. Ide o vzájomné prepojenie ľudí, neobmedzeného počtu, pričom vzájomný vzťah majú väčšinou iba dvaja. Ich kamaráti a kamaráti ich kamarátov potom vytvoria práve tú masu, ktorá môže na prvý pohľad pôsobiť ako komunita. Podla mňa to tak nie je, pretože je jedno, koľko kamarátov má môj kamarát ak ja nemám k týmto jeho kontaktom vzťah.
S troškou nadsázky sa dá povedať, že komunitné portály neexistujú a ďalším stupňom sociálnej siete je MIKROKOMUNITNÝ PORTÁL. Tu sa stretáva vymedzená skupinka ľudí, ktorí zdieľajú (aspoň jeden) rovnaký atribút (záujem, …) a ku svojej existencii nepotrebujú denný nárast svojej komunity o stovky neznámych “friends”. Jednoducho sú sebestační rovnako ako v reálnom živote. Keď je raz partia pivárov alebo golfistov alebo bežcov z konkréteho klubu, ich komunita nebude hodnotnejšia ak sa k nim pridajú všetci bežci sveta a podobne.
Nabudúce snáď o tom, ako by mohli tento potenciál mikrokomunít využiť značky:)
